Villa Marlia

Rozprávkové záhrady, čistota v interiéroch, kde by ste nenašli milimeter prachu, vôňa kvietkov a šum vodopádov.. No naozaj neskutočná krása. Nech sa vám páči niečo o jej histórii. Počiatky Villa Reale di Marlia tvorila pevnosť obývaná vojvodom z Tuscie. Následne majetok prešiel do šľachtických rodín obchodníkov a bankárov z Lucca, ktorí premenili pevnosť na šľachtický palác. Po bankrote rodiny Buonvisi bola väčšina ich majetku, vrátane Villa di Marlia, ponúknutá na predaj. Historickú rezidenciu potom v roku 1651 kúpili Olivieri a Lelio Orsetti. V roku 1806 nehnuteľnosť kúpila Elisa Bonaparte Baciocchi, sestra Napoleona a princezná z Lucca. Puto princeznej ku kráľovskej vile Marlia bolo obzvlášť vášnivé, v skutočnosti jej vďačíme za veľké zásahy, ktoré zmenili štruktúru paláca a záhrad. Krátko po kúpe začlenila do komplexu Villa del Vescovo, ktorej záhradou bolo aj Nymphaeum zo šestnásteho storočia s bohato zdobenou jaskyňou Grotta di Pan. Zmodernizovala aj fasády starobylého paláca Orsetti podľa neoklasicistického štýlu. Park Villa Reale bol tiež skrášlený novými druhmi, ako sú známe kamélie, ktoré skrášľujú dve veľké aleje, ako aj sochy a vázy vyrobené z jemného bieleho mramoru z Carrara. Po páde Napoleona musela Elisa v roku 1814 opustiť jeho kráľovstvo, kniežatstvo Lucca sa stalo vojvodstvom a bolo pridelené Carlovi Ludovico di Borbone. Villa Reale sa potom stala letným sídlom nového dvora, ktorý sa radoval z organizovania skvelých večierkov, na ktorých sa často zúčastňovali slávni ľudia, princovia a panovníci. V druhej polovici 19. storočia sa pre rezidenciu, ktorá v Talianskom kráľovstve patrila Vittoriovi Emanuelovi II., začalo obdobie útrap, ktoré sa rozhodli predať Penelope Carolina, vdove po Karolovi Bourbonskom. Keď Penelope Carolina zomrela v roku 1882, komplex Marlia zostal jej dvom deťom, Vittorii August a Francescovi Carlovi, ktorého duševná choroba priniesla prezývku "Šialený princ". Po Vittoriinej smrti sa princ naplnil dlhmi a pomáhal mu poručník, ktorý sa staral o správu majetku. Villa Reale bola ponúknutá na predaj a mnoho hnuteľného majetku išlo do aukcie. V roku 1923 gróf a grófka Pecci-Bluntovci kúpili vilu v Lucca a poverili Jacquesa Grebera, slávneho francúzskeho architekta, aby obnovil park a záhrady s cieľom spojiť tradíciu a inováciu. Vznikli lesy, potoky, jazierko a bukolické prvky, ktoré dotvárali a obohacovali romantické prostredie záhrad. Park charakterizovali nové prvky v eklektickom štýle, ktoré sú prítomné dodnes a ktoré sa obnovujú: pavilón hier, v ktorom sa v súčasnosti nachádza kaviareň otvorená pre verejnosť, a športový areál. Pri čakaní na ďalšiu obnovu, ktorú už súčasné vlastníctvo predvída, si stačí pripomenúť, že na jej terase trávili bezstarostné dni známi ľudia ako maliar Salvador Dalì alebo spisovateľ Alberto Moravia, ktorí radi hrali kroket. Nespočetné množstvo slávnych hostí privítala rodina Pecci Blunt, ktorá žila medzi svetskosťou a diskrétnosťou a letné mesiace si vyhradila v tichej vile. Medzi nimi napríklad Jacqueline Kennedy alebo vojvodi z Windsoru.V roku 2015 bola historická vila predaná súčasným majiteľom (Henric a Marina Grönberg), ktorí sa do nej zamilovali a prijali výzvu prinavrátiť jej zašlú slávu a sprístupniť ju verejnosti, aby si každý mohol vychutnať túto skrytú krásu. Dnes patrí tento park medzi najkrajšie v okolí a denník "The Guardian" ho vyhlásil za druhý najkrajší park v Taliansku.